Zachránená snehová vločka
Cez prázdniny keď som skončila strednú školu za smutných okolností mi zomrel psík. Mal 16 rokov. Čivavka. Volal sa Fredy.
Potom prišla vysoká. A neskôr sťahovanie. A ja som si zmyslela, že si zoženiem psíka. Chodila som po útulkoch, volala som organizaciam. Ale nič mi akosi nevyhovovalo. A to nehovorím, že moja mamina bola zásadne proti. Nič mi nevychádzalo. Zásadne som chcela psíka. Je jednoduché kúpiť si psíka, ale ja som chcela zachrániť nejakého psíka z útulku. A tak po prebratí bytu, som sedela celá zúfala s priateľovými rodičmi na oslave a zúrivo ťukala na mobile. Až som sa preklikala na stránku dobrovoľnej organizácie do českej republiky. Práve zobrali 14 nových psíkov. A jeden sa mi veľmi páčil. A napísala som, žeby som chcela viac informácii o ,,Bielom psíkovi“. Ale boli tam dvaja. Dievčatko- westík a chlapec-pudel. Samozrejme som bola za westíka. Poslali mi fotku pudlíka. Mne sa nikd nepáčilo toto plemeno. Ale vďaka okolnostiam som kývla na pudlíka. Ale, psíka mohli rezervovať len na dva dni. Hneď ten inkriminovaný utorok som volala mamine a pýtala si otecka- ktorému som spomínala, že chcem psíka. Mamina začala vyzvedať a strašne sme sa pohádali, ale to ma neodradilo. V stredu som nasadla na vlak. Doma som sa spala, a nabalena vecami pre psíka. Teda s plným batohom a taštičkou som sa vybrala ráno na vlak. NEHOVORILA SOM rodičom , že idem do českej republiky, aj tak by to nepochopili. Až keď to spracovali, až potom som sa ,,prekecla“. Vlaky meškali. Bola som nervózna. A tak som prišla, do dedinky blízko Olomouca. A o pol hodinu neskôr som mala psíka-toy pudel v taštičke. Zo začiatku som to trošku ľutovala, ale na svoju vločku nedám už dopustiť. 9 hodín cestovania bolo dosť. Bol slabý. Bál sa všetkého. Dnes sa pustí aj do dvakrát väčšieho psíka.. Už nepadá zo schodíkov ako na začiatku. A už nie je ani podvyživený. A je to naj-best psík na svete a ochraňuje ma. A je to len môj psík. Aj keď má nedostatky nedám na neho dopustiť.
A veľa vecí ma naučil. Začo mu ďakujem.
Komentáre